Mestský hrad Banská Bystrica

Niekoľko starobylých budov v Banskej Bystrici kedysi tvorilo mestský hrad, ktorý dominuje metropole stredného Slovenska. Jeho úlohou bolo chrániť výnosy z ťažby medi a striebra a kráľovskú pokladnicu.
Rímskokatolícky farský kostol Panny Márie je súčasťou Banskej Bystrice už sedem storočí. Postavili ho nemeckí waldbürgeri (banskí ťažiari) ako prvú stavbu Mestského hradu a dodnes je tento kostol jeho najväčšou pýchou, poukazujúcou na slávne časy Stredoveku v banských mestách stredného Slovenska.
ostol vznikol na základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia a tvoril základ pri vzniku Mestského hradu. Od svojho vzniku kostol prešiel viacerými prestavbami, spôsobenými často ničivými požiarmi.
Prvý, ktorý výrazne zasiahol do vzhľadu Farského kostola postihol mesto v roku 1500. Na jeho obnove do neskorogotickej podoby sa výrazne pričinili bohatí nemeckí ťažiari, k čomu sa viaže prívlastok – nemecký.
V roku 1761 sa mestom prehnal jeden z najničivejších požiarov v súdobej Európe, ktorý v meste úplne zničil vyše 300 domov a neobišiel ani Farský kostol. Na kostole úplne zhorela strecha a prepadol sa nádherný klenbový strop. Na popol sa premenil aj hlavný oltár, ktorý bol dielom Majstra Pavla z Levoče, pôvodne vyšší a väčší ako ten v Levoči. Zachoval sa však druhý oltár z dielne majstra Pavla v bočnej lodi s kaplnkou Sv. Barbory, ktorá akoby zázrakom požiaru unikla. Po tomto požiari bol kostol prestavaný do barokovej podoby, tak ako kostol môžeme vidieť aj dnes.
Vo Farskom kostole nájdeme niekoľko unikátnych historických reliktov. Okrem bohatej barokovej výzdoby interiéru je pozoruhodná jednoliata bronzová krstiteľnica z dielne Majstra Jodoka, z roku 1475, najstarší, v meste zachovaný epitaf, spomínaný neskorogotický drevený oltár Majstra Pavla z Levoče, či originálna klenba, ktorá nepodľahla skaze pri ničivých požiaroch. Všetky tieto predmety sú umiestnené v najznámejšej kaplnke kostola, zasvätenej Sv. Barbore, patrónke baníkov.
Zvláštnosťou kostola je jedna z najvýznamnejších neskorogotických pamiatok na Slovensku - pieskovcová plastika "Kristus na Olivovej hore" v presklenej nike na južnom priečelí kostola.
Prevádzková doba nie je definovaná.
Turčianska obec Blatnica je vďaka polohe pri vyústení Gaderskej a Blatnickej doliny do Turčianskej kotliny ideálnym východiskom výletov do turisticky najvýznamnejších dolín Veľkej Fatry.
Národný park Veľká Fatra, ležiaci na strednom Slovensku je typický súvislými lesmi, dlhými dolinami a najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe.
Centrom južnej časti regiónu Turiec je kúpeľné mesto Turčianske Teplice. Teplé pramene sa na jeho dnešnom území po prvý raz spomínajú už v 13. storočí. Traduje sa, že v roku 1423 sa tu kúpaval aj kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1532 miestne majetky získalo mesto Kremnica, ktoré pri teplých prameňoch vybudovalo kúpeľné budovy. Kúpele boli veľmi vyhľadávané najmä v čase odboja proti Habsburgovcom, keď slúžili ako útočisko povstalcov pochádzajúcich najmä z radov maďarskej šľachty.
Areál Spa & Aquapark leží na okraji krásneho kúpeľného parku, v centre mesta Turčianske Teplice. Pozostáva z dvoch častí: Areál SPA (liečivá termálna minerálna voda 38 °C) a areál AQUAPARK (termálna voda do 33 °C). Obidva sú v celoročnej prevádzke.
Termálne kúpalisko Vieska ponúka 50x25 metrový plavecký bazén, detský bazén a tobogány. Súčasťou areálu kúpaliska je mutlifunkčné ihrisko, lezecká stena, minigolf, futbal, tenis, petanque, volejbal, basketbal a nohejbal. Teplota vody dosahuje 26 - 27 °C.
Niekoľko starobylých budov v Banskej Bystrici kedysi tvorilo mestský hrad, ktorý dominuje metropole stredného Slovenska. Jeho úlohou bolo chrániť výnosy z ťažby medi a striebra a kráľovskú pokladnicu.
Nad horehronskou obcou Slovenská Ľupča na úpätí Nízkych Tatier stojí jeden z najzachovanejších hradov na Slovensku - Ľupčiansky hrad.
Mestský hrad v Kremnici je súčasťou NBS – Múzea mincí a medailí Kremnica. Hradné návršie patrí k najstaršie osídleným lokalitám mesta. Mestský hrad tvorí komplex stredovekých stavieb zo 14. – 15. storočia, chránených dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku.
Dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen je Zvolenský zámok stojaci na brehu rieky Slatina. Neďaleko neho stojí maketa pancierového vlaku, ktorý pripomína Slovenské národné povstanie.
Pustý hrad (známy aj ako Starý Zvolenský hrad), stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku, nad sútokom riek Hron a Slatina, návštevníkov prekvapí rozlohou, ktorá je porovnateľná s oveľa slávnejším Spišským hradom.
Východne od Zvolena na strednom Slovensku nad obcou Vígľaš stojí rovnomenný zámok. Počiatky slovanského hradiska siahajú do stredoveku, kde vznikol kláštorný objekt spravovaný templárskym rádom.
Nad riekou Hron neďaleko Žiaru nad Hronom na strednom Slovensku sa nachádzajú ruiny stredovekého hradu Šášov.
Neďaleko turčianskej obce Blatnica na nízkom, ale ostrom vápencovom hrebeni oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny sa nachádzajú zrúcaniny Blatnického hradu, ktorého vznik siaha do 13. storočia, približne k roku 1252.





