Bábkové divadlo Žilina

Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2015 oslávuje 65 rokov existencie.
Posledný februárový deň otvoríme hneď dve výstavy! Jednou je Cesta vody s dielami Kristíny Rambousek a druhou sú Dáta v krajine Jozefa Matušku.
Cesta vody / Kristína Rambousek
Kristína Rambousek (*1996 Trstená) aktuálne žije a tvorí v Dolnom Kubíne.
Je absolventkou Ateliéru kresby a klasických maliarskych disciplín u Ľ. Hološku a v ateliéri STARTUP u J. Triašku na Fakulte výtvarných umení AU v BB.
V novej kapitole tvorby „Cesta vody“ nadväzuje na vzťah k prírode, ktorý jej bol odovzdaný prostredníctvom rodinnej tradície bylinkárstva.
Tú si apropriovala a transformovala prostredníctvom tvorby na maľbu prírodnými tušmi, ktoré pripravuje z rastlín a bylín.
Tie následne zapája do priestorových inštalácií z rôznych prírodnín a snaží sa tak definovať vlastný priestor – akúsi osobnú krajinu či identitu. Samotné maľby majú rituálny charakter.
Príprave diel predchádza pobyt v krajine, zbieranie bylín a následná príprava prírodných tušov.
Pritom zber určitých druhov rastlín je podmienený časom a priestorom, ročným obdobím a prostredím, kde sa vyskytuje.
Dáta v krajine / Jozef Matuška
Jozef Matuška (*1976 Ružomberok) je absolvent Katedry výtvarných umení UMB a zároveň absolvent Katedry sochárstva a priestorovej tvorby na Fakulte výtvarných umení AU v BB.
Výstava „Dáta v krajine“ nadväzuje na výstavu Záznam / Record, kde po prvýkrát predstavil verejnosti koncept prežívania reality cez aplikácie používané v komunite outdoorových športovcov, ktorí prostredníctvom digitálnych technológií systematizujú svoj výkon a dobrodružstvo pobytu v prírode. Strácajú tak skúsenosť priameho zážitku.
Na výstave spája vizualitu digitálneho sveta so svetom krajinomaľby a objektu. Aj v tomto prípade vychádza z idey otvorenosti novým interpretáciám a rozmanitosti vo výtvarnom prejave, čím môže efektívnejšie narúšať hranice medzi životom a umením.
Pohyb je hlavnou témou aj v prezentovaných ilustráciách, ktoré sa stali výtvarným sprievodom ku textu knihy Frédérica Grossa – Filozofia chôdze (preklad Pavol Sucharek, vydavateľstvo Hronka, 2018).
V uvedenom prípade však pohyb v krajine smeruje k upokojeniu a obráteniu pozornosti do svojho vnútra.
Kurátorkou výstav je Katarína Matušková.
Vernisáž: 29. február 2024 o 17:30 hod.
Trvanie výstavy: 29. február 2024 – 26. apríl 2024
Vstup zdarma.
Súľovské skaly sú príťažlivé skalným mestom rozprestierajúcim sa na severozápade Slovenska, len niekoľko kilometrov od Žiliny. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dažďa, ľadu, vetra – chemického i mechanického zvetrávania) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, aký predstavujú zlepence.
Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.
V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.
Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).
Kúpanie v termálnom kúpalisku Laura je možné v dvoch termálnych bazénoch (plavecký a detský), s teplotou 26 ºC. V areáli sa nachádza minigolf, ihrisko pre plážový volejbal a nohejbal.
Uprostred malebnej prírody pohorí Malá Fatra a Strážovské vrchy sa nachádzajú Kúpele Aphrodite Rajecké Teplice. Kúpele disponujú termálnou liečivou vodou s teplotou 38° C, ktorej blahodarné účinky sú známe od štrnásteho storočia.
V areáli sa nachádza 8 bazénov pre všetky kategórie návštevníkov. Najväčší je plavecký bazén s rozlohou 50x21 m hlboký 1,8 m. K dispozícii je parkovisko, široká ponuka občerstvenia, športov (plážový volejbal, minigolf, stolný tenis, basketbal) a atrakcií pre deti (tobogán, šmýkačky, preliezky, pieskovisko).
Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2015 oslávuje 65 rokov existencie.
Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.
Mestské divadlo Žilina sídli v budove, ktorá bola postavená ako Reprezentačný dom Žiliny v rokoch 1942-1944 podľa projektov moravsko-nemeckého architekta Ota Reichnera. Stavba nesie znaky talianskeho neoklasicizmu a pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a honosná radná sieň.
Považská galéria umenia vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Zriaďovateľom galérie je Žilinský samosprávny kraj.
Modlitebňu židovskej ortodoxnej komunity postavili podľa projektov neznámeho autora v roku 1927.
Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.
Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.
Kostol sv. Juraja je najzápadnejšie situovaná gotická drevená sakrálna stavba na Slovensku, nachádza sa v miestnej časti Žilina – Trnové, na miernom návrší, uprostred cintorína.
Neďaleko Rajeckých Teplíc južne od Žiliny sa na východnom okraji Strážovských vrchov vypínajú zrúcaniny hradu Lietava. Patrí k najrozsiahlejším a najnavštevovanejším zrúcaninám na Slovensku.
Západne od Žiliny neďaleko Váhu sa zachovali zrúcaniny pôvodne románskeho Hričovského hradu, ktorý patrí medzi najstaršie hrady na strednom Považí.













