Kysucká galéria

Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Kysucká galéria na prelome rokov realizuje výstavný projekt, ktorého cieľom je priblížiť zbierkový fond galérie, pripomenúť tvorbu vybraných autorov, ktorých výročia narodenia si v rokoch 2022 a 2023 pripomíname. Zámerom výstavy je nielen generačná, ale najmä výtvarná rôznorodosť autorov, z ktorých viacerí neboli v uplynulých rokoch prezentovaní. Jadro kolekcie tvoria autori, blízki okruhu Kysuckej galérie, ktorí majú v zbierkach početné zastúpenie.
Výber diel sa snaží reprezentovať charakter tvorby jednotlivých umelcov, jedno dielo je verejnosti prezentované po prvý krát. Vo výbere sú sústredené diela z oblasti maľby, kresby, grafiky, fotografie a plastiky.
K najstarším vystavujúcim autorom patrí trojica rovesníkov, zakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu - Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek , ktorí by v roku 2023 oslávili 95. výročie narodenia. Najmladším vystavujúcim je Peter Daniš, maliar, ktorý sa programovo venuje krajinomaľbe, skúmaniu a posúvaniu hraníc „viditeľnosti“ námetu. Krajinu ako prelínanie vrstiev a štruktúr vo svojej tvorbe v rôznych médiách zobrazujú Peter Breier, Peter Galvánek, Gustáv Švábik a František Veselý. Abstrakcia a monumentalizácia prírodných tvarov je charakteristická pre plastiky Jozefa Sušienku, prírodné motívy naopak takmer veristicky zobrazuje František Hrtús. Fascinujúce príbehy (nielen z detstva) charakteristickým, ľahko identifikovateľným maliarskym jazykom rozprávajú Ondrej Zimka a Milan Mravec. Podobne naratívne bohaté sú detailne prepracované grafiky Dušana Kállaya. Jozef Jankovič naopak vo svojich serigrafiách pracuje výhradne s čistou líniou a farbou. Rukopis Juraja Čuteka je rozpoznateľný aj vďaka monumentálnemu, uzavretému objemu a jemnej irónii. Sochár Jaroslav Gaňa je zastúpený nízkym reliéfom, tvoreným autorskou technikou vychádzajúcich z estetiky mimoeurópskych pravekých kultúr.
V 2022 a 2023 si pripomíname výročia narodenia 26 autorov zastúpených v zbierkach galérie, z ktorých výstava predstavuje šestnásť: Andrej Barčík (*1928 - †2004 ) – 95. výročie, Pavol Breier (*1921 - †2014 ) – 70. výročie, Anton Čutek (*1937 - †1997) – 95. výročie, Juraj Čutek (*1957) – 65. výročie, Peter Daniš (*1983) – 40. výročie, Jaroslav Gaňa (*1957) – 65. výročie, Peter Galvánek (*1953) – 70. výročie, František Hrtús (*1937 - †1997 ) – 85. výročie, Jozef Jankovič (*1937 - †2017) – 85. výročie, Dušan Kállay (*1948) – 75. výročie, Vladimír Kompánek (*1927 - †2011) – 95. výročie, Milan Mravec (*1938 - †2004) – 85. výročie, Jozef Sušienka (*1937) – 85. výročie, Gustáv Švábik (*1943) – 80. výročie, František Veselý (*1938 - †2001) – 85. výročie, Ondrej Zimka (*1937) – 85. výročie
V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.
Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).
Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.
Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.
Kysuce sú odpradávna krajom drotárov putujúcich s krošňou po celom svete. Nečudo, že v kysuckej Turzovke postavili drotárom krásny pamätník. Drotárske remeslo má na Kysuciach viac ako štyristoročnú tradíciu. Chýrni kysuckí drotári sa pri potulkách za prácou dostali poriadne ďaleko od rodnej zeme.
Úzkorozchodná Historická lesná železnica vo Vychylovke na Kysuciach na severozápade Slovenska premávajúca na kysucko-oravskom pomedzí je technickou pamiatkou svetového významu.
Národopisná expozícia v prírode prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región.
Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.
Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.
Považská galéria umenia vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Zriaďovateľom galérie je Žilinský samosprávny kraj.
Modlitebňu židovskej ortodoxnej komunity postavili podľa projektov neznámeho autora v roku 1927.
Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.











