Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou najmenší, ale svojou krásou nijako nezaostáva za ostatnými. Je v poradí druhým najstarším parkom a nachádza sa na hraniciach s Poľskom. Preteká ním rieka Dunajec, po ktorej sa dá plaviť na pltiach a obzerať nádhernú scenériu národného parku.
Územie Pienin bolo vyhlásené za národný park v roku 1967, ale už v roku 1932 prielomová dolina Dunajca s priľahlými lesmi bola vyhlásená za Slovenskú prírodnú rezerváciu v Pieninách. Spolu s poľským Pienińskim Parkom Narodowym bola súčasťou prvého medzinárodného parku v Európe. Pieninský národný park (PIENAP) so sídlom v Červenom Kláštore má rozlohu 3750 ha, jeho ochranné pásmo má 22 444 ha a tvorí ho celé územie Zamaguria. Z celkovej rozlohy tvoria 9 km2 lesy, ktoré dopĺňa jedinečná poľnohospodárska krajina s malými poliami, lúkami a pasienkami, na ktorých v lete stoja typické zamagurské stohy pokoseného sena.
PIENAP je bohatý na vzácne druhy rastlín, medzi ktorými je veľa endemitov, napríklad králik Zawadzkého, púpava pieninská, arábka chochlíkatá a rebrica horská sibírska. Súčasťou druhovo pestrej fauny je 766 druhov motýľov, 99 druhov mäkkýšov a vyše 200 druhov stavovcov. Na bralách a lesných chodníkoch možno stretnúť rysa ostrovida, vo vodách Dunajca zasa možno vidieť loviť vydru riečnu.
Navštíviť sa odporúča najvyšší vrch Tri koruny ležiaci na poľskej strane parku. Krásu troch ostrých skál je však možné obdivovať aj počas plavby plťou. Komplex vápencových skál Haligovské skaly láka početnými jaskyňami a dutinami.
Východiskovými bodmi sú Červený Kláštor, Spišská Stará Ves alebo mesto Stará Ľubovňa.
Turistickým centrom a východiskom do Belianskych Tatier je rázovitá goralská obec ŽDIAR, ktorá leží na severe Slovenska medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou.
Samostatnú muzeálnu expozíciu pod hradom Ľubovňa na severe Slovenska predstavuje Múzeum ľudovej architektúry. Tvorí ho súbor ľudových stavieb z okolitých dedín, ktorý spolu s hradom vytvára jedinečnú krajinársky veľmi pôsobivú scenériu.
Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom bralnatom vrchu vysokom 711 m vypína Hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a kráľa Madagaskaru.
V izolovanom povodí Osturnianskeho potoka na severe Slovenska leží OSTURŇA, ktorá je pravdepodobne najdlhšou potočnou dedinou na Slovensku. V rázovitej goralskej obci sa zachovalo viac pôvodných stavieb - goralských usadlostí.
Turistickým centrom a východiskom do Belianskych Tatier je rázovitá goralská obec ŽDIAR, ktorá leží na severe Slovenska medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou.
V miestnej časti Spišskej Belej na východnom Slovensku pod názvom Strážky stojí kaštieľ, ktorý je skvostom renesančnej architektúry na Slovensku.
Dominantou podtatranského mesta Kežmarok je Kežmarský hrad, ktorý sa zapísal do dejín tatranskej turistiky ako východisko prvého známeho turistického výletu do Vysokých Tatier.
Nad širokou dolinou rieky Poprad na severovýchodnom Slovensku sa vypína kopec nesúci zrúcaninu hradu Plaveč z 13. storočia, ktorý je miestom jedinečného výhľadu.
Jednou z najzachovalejších slovenských drevených sakrálnych stavieb je drevený artikulárny evanjelický kostol v Kežmarku. V roku 2008 bol s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
