Každý z nás sníval o tom, aké by to bolo byť niekým. Objavovať neznáme, zažiť niečo, čo nikto nezažije. Nemať hranice a posúvať sa ďalej. Možno inšpirovať ľudí, možno zobrať kúsok Slovenska na mesiac.Toto sa podarilo E. A. Cernanovi, významnému potomkovi rodákov z Vysokej nad Kysucou. Osobnosť, na ktorú je hrdá obec Vysoká nad Kysucou i celé Slovensko.
Na jeho počesť bola vytvorená pamätná izba, ktorú pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1994 osobne otváral. Pri otváraní boli s ním aj jeho sestra Dolores a dcéra Tracy. Pamätná izba E. A. Cernana sa nachádza v budove Obecného úradu vo Vysokej nad Kysucou. Interiér izby graficky a esteticky navrhol akademický maliar Miroslav Cipár. Steny izby sú pokryté dobovými fotografiami Kysúc a dokumentami zo života Cernana. Súčasťou izby sú aj pozostatky kozmickej lode Apollo 17.
Ak máte záujem o návštevu pamätnej izby, dá sa každý pracovný deň od 7:15 do 15:15 hod, ostatné dni vo vopred dohodnutom termíne s prednostom Obecného úradu vo Vysokej nad Kysucou - Ing. Ladislavom Kubačákom na telefónnom čísle 0905 507 064 alebo prostredníctvom emailu: prednosta@vysokanadkysucou.sk.
Život Čerňanovcov
Život na Kysuciach bol vždy ťažký. Boj s biedou a útlakom nútil ľudí odchádzať za prácou do zahraničia. Len od roku 1899 do 1913 sa vysťahovalo zo Slovenska skoro 2,5 milióna ľudí, a to prevažná väčšina práve zo severného Slovenska. V roku 1903 odišli z hladových Kysúc, ktoré vtedy patrili k najzaostalejším slovenským regiónom, hľadať šťastie do Ameriky aj Štefan Čerňan s manželkou Annou, rodenou Lúčanovou, a to v presvedčení, že sa raz do Vysokej nad Kysucou vrátia. Nestalo sa tak. Ostali v Amerike, hoci s počiatku to nemali jednoduché. Usadili sa v oblasti Chicaga, kde pracovali. V nasledujúcom roku sa im dňa 16. 6. 1904 narodil syn Andrew, Eugenov otec.
Rodičia sa snažili posunúť svojho syna ďalej, čo sa im aj podarilo. Andrew pracoval ako úradník a za manželku si vzal Rozáliu Annu Chihlářovú, ktorej rodičia pochádzali z českého mesta Tábor. Mali dve deti- syna Eugena a dcéru Dolores.
Eugen Andrew Cernan
Syn Eugene Andrew sa narodil 14. marca 1943 v Bellwoode, štát Illinois. Čiperný vnúčik strávil značnú časť detského života u starého otca na farme. Tu spoznal nielen cieľavedomý a tvrdý život, ale starý otec mu v nostalgických spomienkach na domov vštepoval veľkú lásku k svojej domovine- k Slovensku, ku Kysuciam.
Mladý Eugen usilovne študoval na základných školách. Titul „Bakalár“ získal na Electrical Engineering from Purdue University a doktorát vied (Master of Science) na Aeronautical Engineering from the U.S. Naval Postgraduate School. Po ukončení štúdia odišiel do služieb NASA, kde ďalej študoval a stal sa stíhačovým pilotom.
V roku 1964 E. A. Cernana vybrali zo skupiny štrnástich najlepších pilotov do rodiny astronautov. V službách NASA Eugen Andrew Cernan strávil 566 hodín a 16 minút vo vesmíre, z toho asi 100 hodín v oblasti Mesiaca.
Starí rodičia sa najväčšej slávy vnuka nedožili - babka Anna zomrela v roku 1949 a dedko Štefan v roku 1959. Otec Andrew bol svedkom synových astronautických „rendezvous“ (stretnutia dvoch, prípadne viacerých družíc na obežnej dráhe) aj jeho prvého vesmírneho letu na GEMINI 9. Jeho pristátia na Mesiaci sa však nedožil.
Návštevy
Československo navštívil prvýkrát v roku 1974 ako štyridsaťročný a v rámci tejto návštevy bol na Slovensku hosťom SAV v Bratislave a v Smoleniciach. S našimi vedcami z oblasti astronómie a geofyziky v diskusií informoval o pripravovanom spoločnom lete amerických a sovietskych astronautov (v tom čase mal Cernan za úlohu v Moskve pripravovať spomínaný spoločný let a na ceste z Moskvy sa neoficiálne, len tak turisticky, zastavil v starej vlasti predkov).
V roku 1994 navštívil Slovensko druhýkrát po dvadsiatich rokoch. Prezident M. Kováč mu vtedy udelil najvyššie slovenské vyznamenanie - Rád Bieleho dvojkríža ako vôbec prvému držiteľovi. Navštívil aj Martin, Vysokú nad Kysucou, Čadcu (tu mu udelili čestné občianstvo) a Vychylovku.
Tretiu návštevu Slovenska absolvoval E. A. Cernan ako sedemdesiatročný. Dňa 29. septembra 2004 navštívil Bratislavu. Na Bratislavskom hrade otvoril výstavu Človek na Mesiaci. Mal stretnutie aj s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a Slovenská technická univerzita v Bratislave mu udelila čestný doktorát honoris causa.
Prevádzková doba nie je definovaná.
V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.
Súľovské skaly sú príťažlivé skalným mestom rozprestierajúcim sa na severozápade Slovenska, len niekoľko kilometrov od Žiliny. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dažďa, ľadu, vetra – chemického i mechanického zvetrávania) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, aký predstavujú zlepence.
Kúpanie v termálnom kúpalisku Laura je možné v dvoch termálnych bazénoch (plavecký a detský), s teplotou 26 ºC. V areáli sa nachádza minigolf, ihrisko pre plážový volejbal a nohejbal.
Uprostred malebnej prírody pohorí Malá Fatra a Strážovské vrchy sa nachádzajú Kúpele Aphrodite Rajecké Teplice. Kúpele disponujú termálnou liečivou vodou s teplotou 38° C, ktorej blahodarné účinky sú známe od štrnásteho storočia.
Kysuce sú odpradávna krajom drotárov putujúcich s krošňou po celom svete. Nečudo, že v kysuckej Turzovke postavili drotárom krásny pamätník. Drotárske remeslo má na Kysuciach viac ako štyristoročnú tradíciu. Chýrni kysuckí drotári sa pri potulkách za prácou dostali poriadne ďaleko od rodnej zeme.
Pozornosť návštevníkov severozápadného Slovenska si zaslúži bytčiansky zámok - renesančný klenot Slovenska. Je jedným z mála renesančných kaštieľov na Slovensku, ktoré si zachovali pôvodný vzhľad nenarušený neskoršími prístavbami.
Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.
Západne od Žiliny neďaleko Váhu sa zachovali zrúcaniny pôvodne románskeho Hričovského hradu, ktorý patrí medzi najstaršie hrady na strednom Považí.
Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.
Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.
Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2015 oslávuje 65 rokov existencie.
Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.
Mestské divadlo Žilina sídli v budove, ktorá bola postavená ako Reprezentačný dom Žiliny v rokoch 1942-1944 podľa projektov moravsko-nemeckého architekta Ota Reichnera. Stavba nesie znaky talianskeho neoklasicizmu a pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a honosná radná sieň.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.
