Hovorí sa, že na mieste terajšieho rímskokatolíckeho kostola v Gelnici stál iný gotický kostol. Dnešná sakristia bola vraj alebo jeho sanktuáriom, alebo bola sama kostolíkom. Jej masívne rebrá poukazujú rozhodne na starší vek, ako je vek kostola.

Zvláštnosťou kostola je neobyčajne dlhé a široké sanktuárium, ktoré patrí k najväčším na Spiši. Zdá sa, že gelničania zamýšľali pôvodne svojim chrámom prevýšiť ostatné spišské chrámy. Pôvodný plán sa však nerealizoval.

Gotický sloh si zachovali pôvodné krížové klenby v bočných lodiach a v sanktuáriu, pastofóriu, spočívajúce na špirálovito točenom podstavci vysokého vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou, dôstojne zastupujúce spišskú gotiku 14. storočia a kamenné sedile na južnej strane sanktuária.

Loď bola postavená neskoršie, asi v 15. storočí. Nad strednou loďou sa dvíha baroková klenba z 18. storočia s gotickými prvkami. Terajšiu podobu dostala veža v roku 1867 – 1869.

Z pôvodného gotického zariadenia zostala iba krstiteľnica. Pochádza z konca 14. storočia, je bronzová, zdobená viničom a medailónmi. Vzácnou umeleckou pamiatkou je aj monštrancia na hlavnom oltári a obradová skriňa v sakristii zo 17. storočia. V 16. storočí slúžil kostol evanjelikom, v roku 1671 za protireformácie Csákyovcov bol vrátený katolíkom. Na veži kostola je zvon z 15. storočia , ktorý v dobe Rákocyho povstania uschovali na Spišskom hrade a mestu ho vrátili až za vlády Márie Terézie v roku 1742, kedy bol znovu uliaty.