Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.

Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.

Kysuce sú odpradávna krajom drotárov putujúcich s krošňou po celom svete. Nečudo, že v kysuckej Turzovke postavili drotárom krásny pamätník. Drotárske remeslo má na Kysuciach viac ako štyristoročnú tradíciu. Chýrni kysuckí drotári sa pri potulkách za prácou dostali poriadne ďaleko od rodnej zeme.

V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.

Úzkorozchodná Historická lesná železnica vo Vychylovke na Kysuciach na severozápade Slovenska premávajúca na kysucko-oravskom pomedzí je technickou pamiatkou svetového významu.

Národopisná expozícia v prírode prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región.

Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.

Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.

Považská galéria umenia vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Zriaďovateľom galérie je Žilinský samosprávny kraj.

Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.

Mestské divadlo Žilina sídli v budove, ktorá bola postavená ako Reprezentačný dom Žiliny v rokoch 1942-1944 podľa projektov moravsko-nemeckého architekta Ota Reichnera. Stavba nesie znaky talianskeho neoklasicizmu a pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a honosná radná sieň.

Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.

Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).

Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.