O ROZHĽADNI

Na trase lesníckeho náučného chodníka Bolešov – Krivoklát sa nachádza malá drevená rozhľadňa., ktorá však skytá veľký výhľad na majestátne Vršatské bradlá. Rozhľadňa stojí u cesty nad obcou Krivoklát. Je vysoká 4,9 m a na jej vyhliadkovú plošinu sa dostanete po rebríku. Pripomína drevený domček s ohrádkou. Pôsobí krehkým dojmom, ale silu jej dodávajú Vršatské bradlá, ktoré nad ňou držia stráž.

Náučný chodník Bolešov – Krivoklát, ktorého súčasťou je i vyhliadka na Vršatské bradlá, vedie nádhernou oblasťou Bolešovskej a Krivoklátskej doliny. Jeho dĺžka je 8,2 kilometrov a má celkovo 18 zastávok. Na trase náučného chodníka môžete obdivovať Dračiu studňu či prírodný výtvor Kozie hory, z ktorého je pekný výhľad na horáreň Chrástková a Vršatec. Ďalšou zastávkou na náučnom chodníku je práve horáreň Chrástková, ktorá sa nachádza na najvyššie položenom mieste chodníka, v nadmorskej výške 550 metrov. Inou zaujímavosťou trasy je tzv. snehová jama. Túra končí v pôvabnej obci Krivoklát, v ktorej môžete obdivovať krásu ľudovej architektúry.

VERŠE K DOBRÝM MRAVOM

Najznámejšie mravoučné dielo barokového básnika Hugolína Gavloviča „Valaská škola mravúv stodola“ bolo vytvorené v krásnom prostredí bielokarpatských bradiel na mieste, kde stojí horáreň Chrástková. Básnik sa tu liečil z ochorenia pľúc, ktoré spôsobovalo kolísanie jeho zdravotného stavu. O spôsobe svojej liečby sa Gavlovič zmienil v úvode „Valaskej školy“, kde uvádza, že dielo vzniklo „na salaši osvíceného pána grófa Xaveriusa Konigsegg...pod zámkom Vršatským a na Chrástkovej“, kde autor “k zdraví svému žinčicu užíval“. Tu, neďaleko Pruského, v horách pod Vršatcom, prežil spisovateľ štyridsaťtri rokov. V horskom prostredí na salaši, medzi jednoduchými pastiermi a roľníkmi. Tu Hugolín spoznal a obdivoval múdrosť prostého ľudu a čerpal z nej pri písaní svojho diela.

„Této verše k dobrým mravúm skrátka vyučujú, navyklé k samopašnosti srdce ukrocujú.

 I ty múžeš sobe velký úžitek z nich vzíti, jestli od zlého k dobrému dáš se nakloniti.“

ZAUJÍMAVOSTI OKOLIA

KRIVOKLÁTSKE LÚKY A KRIVOKLÁTSKA TIESŇAVA

Prírodná pamiatka Krivoklátske lúky predstavuje ukážku bielokarpatských orchideových lúk s drobnými penovcovými prameniskovými mokraďami.

Krivoklátska tiesňava je pôsobivý geologický a geomorfologický útvar. Vznikla eróznou činnosťou Krivoklátskeho potoka.

DRAČIA STUDŇA

Prírodná pamiatka Dračia studňa je najrozsiahlejší penovcový útvar v Bielych Karpatoch. Údolím preteká potok, ktorého dno je vyplnené sústavou zosuvov, po ktorých sa voda rozteká do vejárov, pramienkov a vodopádov. Zosuvy  vytvárajú hrádze a kaskády. V Dračej studni žije mnoho druhov vzácnych živočíchov a rastlín.

VRŠATSKÝ HRAD

Na stromom vápencovom bielokarpatskom brale sa nachádzajú zrúcaniny Vršatského hradu. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia, kedy sa tu postavila strážna veža. V 14. storočí hrad už ako kamenný objekt patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Po dejinných udalostiach, kedy bol vypálený, vyhorel a vybuchol, zostali po ňom v r.1707 už len ruiny.