Zámok Vígľaš
Východne od Zvolena na strednom Slovensku nad obcou Vígľaš stojí rovnomenný zámok. Počiatky slovanského hradiska siahajú do stredoveku, kde vznikol kláštorný objekt spravovaný templárskym rádom.
Ján Kulich je už dávno významnou súčasťou slovenského sochárstva. Podstata jeho diela vyrastá z koreňov ľudovej kultúry a bol bytostne presvedčený o tom, že všetko, čo vytvoril, patrí Slovensku. Jeho snažením bolo, aby ľuďom ukázal cez svoje dielo aké je to naše Slovensko krásne a duchovne bohaté, priamo v jeho rodisku, s ktorým zostal navždy spätý aj keď žil a pracoval v hlavnom meste.
Myšlienka sprístupniť Kulichove diela širokej verejnosti v jeho rodisku vznikla ešte počas jeho života. Vďaka významnej a zásadnej pomoci Železiarní Podbrezová a.s. sa podarilo galériu vybudovať na vlastnom pozemku – v strede Zvolenskej Slatiny, medzi školou a evanjelickým kostolom. Až na malé výnimky sa jeho celoživotná tvorba zachovala v celistvosti. Od drevených sošiek z detstva, cez kresby, skice, obrazy, medaily, reliéfy, plastiky až po posledný portrét pozostáva z takmer 3700 diel a tvorí ťažisko zbierky galérie.
Poslaním Galérie Jána Kulicha je sprístupniť dielo Jána Kulicha kultúrnej verejnosti a zoznámiť ju tak so širokým obsahovým záberom jeho tvorby a jej rozsahom. S výnimkou výstavy na Bratislavskom hrade v roku 2010, usporiadanej jeho rodinou, nemal Ján Kulich reprezentatívnu výstavu takmer 30 rokov. Za tento čas stihla vyrásť jedna nová generácia, ktorá o tomto významnom sochárovi nevie nič, nanajvýš to, čo sa darí niekomu cez médiá verejnosti podsúvať. Preto je prínosné, že sa konečne s jeho tvorbou majú možnosť zoznámiť všetci priamo a sami si tak spraviť obraz o diele, ktoré malo zostať zabudnuté, zdehonestované systematickou škandalizáciou a doslova vygumované zo slovenskej výtvarnej histórie.
Okrem expozície diela Jána Kulicha, postupne zostaveného do niekoľkých okruhov jeho celoživotných ťažiskových tém, má galéria v pláne v budúcnosti prezentovať tvorbu aj iných autorov, realizovať výchovno-vzdelávacie programy (nielen) pre deti a mládež, tvorivé dielne a pripravovať ďalšie výstavné projekty. Rozsiahla záhrada poskytuje priestor na workshopy a rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.
Prevádzková doba nie je definovaná.
Východne od Zvolena na strednom Slovensku nad obcou Vígľaš stojí rovnomenný zámok. Počiatky slovanského hradiska siahajú do stredoveku, kde vznikol kláštorný objekt spravovaný templárskym rádom.
Dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen je Zvolenský zámok stojaci na brehu rieky Slatina. Neďaleko neho stojí maketa pancierového vlaku, ktorý pripomína Slovenské národné povstanie.
Pustý hrad (známy aj ako Starý Zvolenský hrad), stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku, nad sútokom riek Hron a Slatina, návštevníkov prekvapí rozlohou, ktorá je porovnateľná s oveľa slávnejším Spišským hradom.
Niekoľko starobylých budov v Banskej Bystrici kedysi tvorilo mestský hrad, ktorý dominuje metropole stredného Slovenska. Jeho úlohou bolo chrániť výnosy z ťažby medi a striebra a kráľovskú pokladnicu.
Nad horehronskou obcou Slovenská Ľupča na úpätí Nízkych Tatier stojí jeden z najzachovanejších hradov na Slovensku - Ľupčiansky hrad.
Pri vodnej nádrži Ružiná na juhu stredného Slovenska leží obec Divín, nad ktorou sa vypína zrúcanina hradu Divín.
Nad riekou Hron neďaleko Žiaru nad Hronom na strednom Slovensku sa nachádzajú ruiny stredovekého hradu Šášov.
V srdci Štiavnických vrchov na strednom Slovensku stojí v obci Svätý Anton (do roku 1996 známej aj pod názvom Antol) monumentálny barokovo-klasicistický kaštieľ s prekrásnym anglickým parkom.
Na kopci nad Banskou Štiavnicou stojí od roku 1571 Nový zámok, nazývaný podľa kopca Frauenberg aj Dievčenský alebo Panenský hrad.
Hlavnou dominantou centra Banskej Štiavnice, ktorá je zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia.







