V Bukovských vrchoch, na území národného parku Poloniny, na trase z Novej Sedlice na vrchol Riabej skaly, sa nachádza miesto označované ako Lúka medovej baby alebo Medová baba.
Ide o veľkú lúku s monumentálnou sochou ženy – Medovej baby. Socha má výšku 7 metrov a znázorňuje Žofiu Maťašovskú – jednoduchú, skromnú ženu, včelárku. Do Novej Sedlice sa presťahovala v roku 1928 a svoj život zasvätila včelárstvu. Preslávila sa kvalitným horským medom. Jej produkty odberali aj pernikárne v Pardubiciach či čokoládovne v nemeckom Kolíne. S láskou sa starala až o osemdesiatku úľov v tomto krásnom kúte Slovenska.
Sochu medovej baby vytvoril sochár Marek Žitňan a bola osadená v roku 2002. Na lúke sa nachádza aj zrubový včelín, takže drevená Žofia stále dohliada na kvitnúce lúky a pracovité včely. Aj dnes si tu môžete vychutnať krásnu prírodu, výhľady, pokoj a samozrejme lúky plné kvetov a bylín.
| Pondelok – Nedeľa | 00:00 – 24:00 |
|---|
V katastrálnom území bývalej obce Ruské, v oblasti vodárenskej nádrže Starina sa nachádza kamenná cesta Porta Rusica, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Najvýchodnejším slovenským národným parkom je Národný park Poloniny s pôvodnými rozľahlými bukovými a jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová zapísanými od roku 2007 v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Vihorlatská hvezdáreň v Humennom je regionálnou špecializovanou vedecko-výskumnou, kultúrno-vzdelávacou a odborno-pozorovateľskou inštitúciou v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied.
Prírodná pamiatka Sninský kameň sa nachádza v pohorí Vihorlat v katastri obce Zemplínske Hámre. Pre veľký vedecký a kultúrno-spoločenský význam bol Sninský kameň vyhlásený v roku 1982 za Chránený prírodný výtvor. V súčasnosti možno Sninský kameň nájsť ako prírodnú pamiatku, ktorú tvorí tzv. neplodná plocha (skala) obklopená ochranným lesom.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela z roku 1740. Je to trojpriestorový chrám bojkovského typu. V areáli sa nachádza drevená zvonica z roku 1956. Ikonostas je z obdobia vzniku stavby. Vzácne sú liturgické knihy vytlačené cyrilikou v polovici 17. storočia vo Ľvove a v iných ukrajinských mestách.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1700. Je to trojpriestorová zrubová stavba bojkovského typu, ktorú umiestnili na strmom kopci nad dedinou. Obklopuje ju cintorín. V areáli sa nachádza drevená zvonica z druhej polovice 17. storočia. Ikonostas je z polovice 18. storočia, niektoré ikony sú zo 17. storočia.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela z roku 1718 je trojpriestorová zrubová stavba bojkovského typu umiestnená na nízkych kamenných základoch. Ikonostas pochádza z 18. storočia a je zhotovený v barokovom slohu. Niektoré ikony ako napr. ikona sv. Mikuláš, Kristus Pantokrátor a niektoré ďalšie sú zo 16. storočia.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Bazila Veľkého bol postavený koncom 18. storočia a neskôr obnovený. Ide o trojdielnu zrubovú stavbu, ktorá je z vonkajšej strany omazaná hlinou a obielená. Ikonostas pochádza z 18. storočia a ikona Kristus je datovaná do roku 1773. Zvonica, ktorá sa nachádza pred kostolom pochádza z 20. storočia.
Gréckokatolícky drevený Kostol Nanebovstúpenia Pána z roku 1755. Stavba je zvnútra natretá hlinou. V interiéri sa nachádza ikonostas zhotovený vo východokarpatskom štýle, ručne maľovaný oltárny kríž a viacero krížov na procesie.
Kaštieľ prešiel v roku 2012 rekonštrukciou a pre verejnosť bol otvorený v lete 2013. V súčasnosti v ňom sídli mestská knižnica, múzeum so stálou expozíciou, galéria a usporadúvajú sa spoločensko-kultúrne podujatia, obrady i koncerty vážnej hudby.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Bazila Veľkého bol postavený v roku 1750. Je to trojpriestorová zrubová stavba prikrytá šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Interiér je z väčšej časti barokový a pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ikonostas je o niečo mladší a jeho vek sa datuje do konca 18. storočia. V interiéri sa nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu.
Gréckokatolícky drevený Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša – biskupa bol v roku 2008 s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
