Najvýchodnejším slovenským národným parkom je Národný park Poloniny s pôvodnými rozľahlými bukovými a jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová zapísanými od roku 2007 v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Národný park Poloniny pribudol do siete slovenských národných parkov v roku 1997. Rozloha národného parku je 29 805 ha a výmera ochranného pásma je 10 973 ha. Je lokalizovaný na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí a bezprostredne susedí s poľským Bieszczadskim Parkom Narodowym a ukrajinským Užanskym nacionaľnym pryrodnym parkom. Horský celok, v ktorom národný park vyhlásili, je známy pod názvom Bukovské vrchy. Pomenovanie Poloniny pochádza od jedinečných horských hrebeňových lúk nachádzajúcich sa nad úrovňou lesa - v týchto končinách sa nazývajú poloniny.
V roku 1993 bol NP Poloniny zaradený organizáciou UNESCO do siete medzinárodných biosférických rezervácií. V júni 2007 boli do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO pripísané aj pralesy Stužica, Havešová a Rožok v Bukovských vrchoch spolu s Vihorlatským pralesom vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat a s pralesmi na Ukrajine.
Takmer 80 % rozlohy tvoria lesy, typický ráz krajiny predstavujú zaoblené hrebene a zamokrené doliny. Len miestami vystupujú na povrch ostré skalné vrchy. Výnimočnosť územia spočíva vo výskyte najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov, a v mimoriadnej koncentrácii vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Územie charakterizuje výskyt veľkých šeliem – medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida a mačky divej a žije tu aj zubor hôrny, ktorý sa sa vo voľnej prírode na Slovensku vyskytuje iba v NP Poloniny.
| Pondelok – Nedeľa | 00:00 – 24:00 |
|---|
Vihorlatská hvezdáreň v Humennom je regionálnou špecializovanou vedecko-výskumnou, kultúrno-vzdelávacou a odborno-pozorovateľskou inštitúciou v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied.
V Bukovských vrchoch, na území národného parku Poloniny, na trase z Novej Sedlice na vrchol Riabej skaly, sa nachádza miesto označované ako Lúka medovej baby alebo Medová baba.
Prírodná pamiatka Sninský kameň sa nachádza v pohorí Vihorlat v katastri obce Zemplínske Hámre. Pre veľký vedecký a kultúrno-spoločenský význam bol Sninský kameň vyhlásený v roku 1982 za Chránený prírodný výtvor. V súčasnosti možno Sninský kameň nájsť ako prírodnú pamiatku, ktorú tvorí tzv. neplodná plocha (skala) obklopená ochranným lesom.
Tyrkysové jazierko vzniklo v bývalom kameňolome, kde sa našla skamenelina 5 metrov dlhej ryby, preto bolo ťažba zastavená. Zároveň došlo k zaplaveniu kameňolomu spodnou vodou a vytvoreniu jazierka, ktoré svojou scenériou pripomína Plitvické jazerá. Beňatina sa nachádza v okrese Sobrance medzi dedinami Beňatina a Inovce.
V katastrálnom území bývalej obce Ruské, v oblasti vodárenskej nádrže Starina sa nachádza kamenná cesta Porta Rusica, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela z roku 1718 je trojpriestorová zrubová stavba bojkovského typu umiestnená na nízkych kamenných základoch. Ikonostas pochádza z 18. storočia a je zhotovený v barokovom slohu. Niektoré ikony ako napr. ikona sv. Mikuláš, Kristus Pantokrátor a niektoré ďalšie sú zo 16. storočia.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela z roku 1740. Je to trojpriestorový chrám bojkovského typu. V areáli sa nachádza drevená zvonica z roku 1956. Ikonostas je z obdobia vzniku stavby. Vzácne sú liturgické knihy vytlačené cyrilikou v polovici 17. storočia vo Ľvove a v iných ukrajinských mestách.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Bazila Veľkého bol postavený koncom 18. storočia a neskôr obnovený. Ide o trojdielnu zrubovú stavbu, ktorá je z vonkajšej strany omazaná hlinou a obielená. Ikonostas pochádza z 18. storočia a ikona Kristus je datovaná do roku 1773. Zvonica, ktorá sa nachádza pred kostolom pochádza z 20. storočia.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1700. Je to trojpriestorová zrubová stavba bojkovského typu, ktorú umiestnili na strmom kopci nad dedinou. Obklopuje ju cintorín. V areáli sa nachádza drevená zvonica z druhej polovice 17. storočia. Ikonostas je z polovice 18. storočia, niektoré ikony sú zo 17. storočia.
Gréckokatolícky drevený Kostol Nanebovstúpenia Pána z roku 1755. Stavba je zvnútra natretá hlinou. V interiéri sa nachádza ikonostas zhotovený vo východokarpatskom štýle, ručne maľovaný oltárny kríž a viacero krížov na procesie.
Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Bazila Veľkého bol postavený v roku 1750. Je to trojpriestorová zrubová stavba prikrytá šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Interiér je z väčšej časti barokový a pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ikonostas je o niečo mladší a jeho vek sa datuje do konca 18. storočia. V interiéri sa nachádza zaujímavá skriňa zhotovená v gotickom slohu.
Gréckokatolícky drevený Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša – biskupa bol v roku 2008 s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Kaštieľ prešiel v roku 2012 rekonštrukciou a pre verejnosť bol otvorený v lete 2013. V súčasnosti v ňom sídli mestská knižnica, múzeum so stálou expozíciou, galéria a usporadúvajú sa spoločensko-kultúrne podujatia, obrady i koncerty vážnej hudby.
