Trasa:

Ústie Žiarskej doliny (900 m n.m.) - Žiarska chata (1325 m n.m.) - Smutné sedlo (1963 m n.m.) (a späť)

Oblasť: Západné Tatry

Prevýšenie: 1063 m

Uzávera: skialpinistická sezóna trvá 15.12 - 15.4.

Najlepšie obdobie pri dostatku snehu celú sezónu

Potrebné vybavenie: závisí od podmienok, odporúčame tzv. haršajzne, mačky, čakan - v prípade zľadovatelých podmienok, lavínová výbava je nevyhnutná

Popis trasy:

Cieľom je výrazné sedlo medzi Troma kopami a Plačlivým na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Sedlo spája v zime uzavretú Smutnú dolinu na severe so Žiarskou dolinou. Ide o jednu z najklasickejších túr v Západných Tatrách. Vedie však v neupravenom voľnom teréne, takže nie je vhodná pre slabých lyžiarov, či začiatočníkov (hlavne v prípade zľadovatelých podmienok).

Výstup:

Celá túra sa dá, počas takmer celej sezóny, absolvovať na skialpinistických pásoch. Skialpinistické mačky sú potrebné iba výnimočne, pri veľmi nepriaznivých podmienkach (napr. zľadovatelý povrch snehu) .

Trasa začína v ústí Žiarskej doliny, priamo na parkovisku. Mierne stúpanie, prvých cca 5 kilometrov vedie cestou na Žiarsku chatu. Dolina býva niekedy upravená ratrakom, prejazdená snežným skútrom, alebo má vyšľapanú stopu od iných skialpinistov. Na cca piatich kilometroch má dolina prevýšenie približne 400 metrov. Trasa plynule prechádza okolo Žiarskej chaty, ktorá je ideálnou zastávkou na občerstvenie pred náročnejšou (a strmšou) časťou výstupu. Nad chatou je to už voľný neupravený terén, spočiatku mierny so sklonom do 30°. Kľúčové miesto z hľadiska navigácie je v lesíku, vzdialeného od chaty asi 500 metrov. Tu sa cesta rozdeľuje v smere doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde sa nachádza aj Smutné sedlo a v smere doprava do Malých Závratov (Plačlivé a Žiarske sedlo).

! Dôležité je uvedomiť si, že zimná cesta nekopíruje trasu letného chodníka do Smutného sedla. Po spomínanej križovatke nasleduje strmý úsek pomedzi nízke stromy a kosodrevinu. Tento úsek býva často vyšmýkaný, tvrdý, s tzv. bubnami, a niekedy je práve na tomto mieste potrebné použiť haršajzne. Je tiež úzky, a preto treba dávať pozor aj na lyžiarov, ktorí sa na túru vybrali skôr a už sa vracajú smerom dolu.

Terén sa asi po 500 metroch zmierni a trasa vedie cez tzv. Terasu až pod samotné Smutné sedlo. Z tohto miesta je už veľmi dobrý výhľad do celých Veľkých Závratov, na Baníkov, Tri kopy a cieľ trasy - Smutné sedlo. Práve nad terasou sa začína oblasť, ktorá býva výraznejšie ohrozovaná lavínami. Nebezpečná je pravá strana, kde sa nachádzajú strmé svahy Prostredného Grúňa, preto tu treba byť ostražitý.

Stúpanie sa smerom do sedla postupne stáva strmším, väčšinou tu už naďabíme na tzv. “cik-caky” (skialpinistické otočky). Samotné sedlo je príjemnou rovinkou s krásnym výhľadom na severe s masívom Plačlivého a Ostrého Roháča, na juhu zase na Liptovskú kotlinu a Baranec.

Zjazd:

Vedie takmer identicky s výstupovou trasou. Smutné sedlo je často lyžované. Hlavný, centrálny svah môže niekedy byť od lyžiarov rozbitý. Inak je to ale široký žľab s príjemným sklonom. V hornej časti užší, postupne sa rozširuje, dosahujúc sklon viac ako 35°. Paradoxne najťažší úsek zjazdu je v pásme kosodreviny, dole tzv. Terasou, pretože tu sa zbiehajú zjazdy aj z okolitých kopcov a priesek medzi kosodrevinou je dosť úzky. Potom nasleduje už len bývalá zjazdovka a mierny úsek smerom k Žiarskej chate. Tá je ideálnym miestom na občerstvenie po túre. V prípade pekného počasia na jar je terasa na južnej strane chaty skvelým miestom na oddych, doplnenie síl a načerpanie energie zo slnka. Od chaty na parkovisko je to už príjemný zjazd po ceste.

Zaujímavosti na trase:

Symbolický cintorín obetiam Západných Tatier - toto pietne miesto vytvorili pracovníci Horskej služby v Západných Tatrách vzhľadom na rastúci počet obetí horských nešťastí v priebehu posledných dvoch desaťročí a s prihliadnutím na snahy pozostalých a priateľov umiestniť pamätné symboly na miestach nešťastí.

Medvedia štôlňa - je najdlhšia štôlňa v masíve Západných Tatier a zároveň jediným sprístupneným starým banským dielom na Liptove. Podzemné priestory odhalia tajomstvá banskej práce, spôsoby prepravy banského materiálu i prekážky, s ktorými sa baníci počas svojej práce stretávali.

Dostupnosť a možnosti parkovania:

Autobusom: Zastávka v doline, autobus však chodí zriedkavo

Autom: Veľkokapacitné, nestrážené,platené parkovisko s WC, priamo na začiatku trasy

Možnosti občerstvenia po ceste:

Žiarska chata - funguje tu kuchyňa a bufet s bohatou ponukou nápojov i jedál. Pozor, nie je možná platba kartou.

Možnosti ubytovania po ceste:

Žiarska chata - odporúčame rezervovať si ubytovanie s predstihom vzhľadom na obľúbenosť a dostupnosť chaty. Víkendy bývajú často rezervované aj mesiace vopred.

V okolí parkoviska sa nachádza niekoľko ďalších zariadení, ktoré ponúkajú aj reštauračné i ubytovacie služby - Hotel Spojár, Salaš Žiar, chata Kožiar, chata Třinec.

Plusy a mínusy:

+

za krátky čas zmena z doliny na vysokohorský terén

výhľady

vybudovaná infraštruktúra: parkovisko, chata

dobré snehové podmienky počas takmer celej sezóny

-

zriedkavé autobusové spojenie

vysoká návštevnosť