Štiavnické tajchy sú umelé jazerá vybudované pre potreby historických štiavnických baní. Nedostatok vody v centre pohoria museli banskí inžinieri riešiť vybudovaním dômyselného vodohospodárskeho systému, ktorý nemá v Európe obdobu. Jeho účelom bolo zachytávať zrážkovú vodu z horských svahov a zložitým systémom jarkov ju privádzať do vodných nádrží. Voda v jazerách sa potom odvádzala do baní a hút, kde poháňala rozličné banské stroje a zariadenia.
Najviac tajchov vzniklo v 18. storočí, keď sa na ich projektovaní a výstavbe podieľali S. Mikovíni, M. K. a J. K. Hellovci.
Pôvodne bolo v Štiavnických vrchoch asi 60 tajchov, dnes ich je už len asi tretina. Najväčšie je Počúvadlianske jazero s rozlohou 11,73 ha. Najvyššie položené je Ottergrundské jazero ležiace na východnom svahu Paradajsu v nadmorskej výške 939 m. Dnes štiavnické tajchy už neslúžia pôvodnému účelu a v lete sa využívajú na rekreáciu.