Kysuce sú odpradávna krajom drotárov putujúcich s krošňou po celom svete. Nečudo, že v kysuckej Turzovke postavili drotárom krásny pamätník. Drotárske remeslo má na Kysuciach viac ako štyristoročnú tradíciu. Chýrni kysuckí drotári sa pri potulkách za prácou dostali poriadne ďaleko od rodnej zeme.
Známy je najmä príbeh drotára Imricha Dotčára, ktorý odišiel vyučiť sa drotárskemu remeslu až do vzdialeného Ruska, kde mal úspech a zbohatol. V meste Samara získal koncesiu na výstavbu mestského osvetlenia. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom jednu hodinu svetla navyše, za čo ho vďační občania mesta na Volge poctili prezývkou Pán svetla.
V roku 1998 postavili Turzovčania vo svojom meste kysuckým drotárom pamätník. Odhalili ho pri príležitosti 400. výročia založenia mesta.
Autorom bronzového súsošia s názvom Drotár a džarek (džarek bol drotárov pomocník) je popredný slovenský sochár Miroslav Cipár, ktorý sa narodil v neďalekej obci Vysoká nad Kysucou a je čestným občanom mesta.
V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.
Súľovské skaly sú príťažlivé skalným mestom rozprestierajúcim sa na severozápade Slovenska, len niekoľko kilometrov od Žiliny. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dažďa, ľadu, vetra – chemického i mechanického zvetrávania) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, aký predstavujú zlepence.
Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.
Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.
Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.
Pozornosť návštevníkov severozápadného Slovenska si zaslúži bytčiansky zámok - renesančný klenot Slovenska. Je jedným z mála renesančných kaštieľov na Slovensku, ktoré si zachovali pôvodný vzhľad nenarušený neskoršími prístavbami.
Západne od Žiliny neďaleko Váhu sa zachovali zrúcaniny pôvodne románskeho Hričovského hradu, ktorý patrí medzi najstaršie hrady na strednom Považí.
Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2015 oslávuje 65 rokov existencie.
Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.
Považská galéria umenia vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Zriaďovateľom galérie je Žilinský samosprávny kraj.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.
