Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.

Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.

Kysuce sú odpradávna krajom drotárov putujúcich s krošňou po celom svete. Nečudo, že v kysuckej Turzovke postavili drotárom krásny pamätník. Drotárske remeslo má na Kysuciach viac ako štyristoročnú tradíciu. Chýrni kysuckí drotári sa pri potulkách za prácou dostali poriadne ďaleko od rodnej zeme.

V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.

Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.

Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.

Považská galéria umenia vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Zriaďovateľom galérie je Žilinský samosprávny kraj.

Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.

Mestské divadlo Žilina sídli v budove, ktorá bola postavená ako Reprezentačný dom Žiliny v rokoch 1942-1944 podľa projektov moravsko-nemeckého architekta Ota Reichnera. Stavba nesie znaky talianskeho neoklasicizmu a pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a honosná radná sieň.

Modlitebňu židovskej ortodoxnej komunity postavili podľa projektov neznámeho autora v roku 1927.

Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2015 oslávuje 65 rokov existencie.

Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.

Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.

Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).

Súľovské skaly sú príťažlivé skalným mestom rozprestierajúcim sa na severozápade Slovenska, len niekoľko kilometrov od Žiliny. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dažďa, ľadu, vetra – chemického i mechanického zvetrávania) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, aký predstavujú zlepence.