Kysucké múzeum Čadca

Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.
Autormi libreta a scenára expozície sú zamestnanci Kysuckého múzea Mgr. Martin Turóci, PhD., Mgr. Tomáš Adamčík, PhD., PhDr. Marián Liščák, PhD., Mgr. Andrea Paráčová a Mgr. Vladimír Homola. Expozíciu rozdelili do piatich častí, a to: História Čadce a okolitých obcí, Horelický poklad, Osobnosti mesta, Židovská komunita v Čadci, Priemysel a hospodárstvo.
Okrem informácií si návštevník odnesie aj estetický zážitok, pretože prezentuje moderný dizajn, v ktorom dominuje silné architektonické poňatie expozície. Autorský kolektív architektov Mgr. art. Richard Kilo, Ing. arch. Matej Honč vniesol do expozície vďaka optimálnemu vymedzeniu prezentovaných tematických okruhov priestorový prvok intimity. Výnimočnosť návrhu spočíva aj v efektívnom využívaní denného svetla, čo umocňuje pocit z dobre presvetlenej miestnosti a jemné farby dávajú vyniknúť vystaveným exponátom. Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, smart technológie a inovatívne prvky.
Najmodernejším prvkom expozície je dotykový multimediálny stôl. Návštevníkom ponúka dokumentačné materiály zachytávajúce dejinné udalosti späté nielen s Čadcou, ukážky obecných pečatí, historické mapy zo 17. až 19. storočia, informácie o valašskej kolonizácii, o vývoji osídlenia a vzniku osady Čadce, či možnosť nazrieť do tereziánskeho urbára. Pozornosť je venovaná aj zimnej výprave počas revolúcie 1848/49, Košicko-bohumínskej železnici. Interaktívnym spôsobom si môže návštevník vyhľadať vysťahovalcov, svojich predkov, v online databázach. Podobne je umožnené aj vyhľadávanie legionárov. Prostredníctvom zdigitalizovanej zbierky pohľadníc a fotografií ponúka Kysucké múzeum aj unikátny pohľad na starú Čadcu a okolie, na významné, dnes už neexistujúce ikonické budovy ako napr. Palárikov, Mádayov či Lackov dom. Dotykové obrazovky ponúkajú aj možnosť overiť si svoje vedomosti v kvíze alebo sa zabaviť pri pexese zostavenom zo starých fotografií.
Významným postavám kysuckých dejín sú venované dva kiosky, v ktorých návštevník nájde informácie o hospodárskych úradníkoch Strečnianskeho panstva Ignácovi Brichtovi a Ignácovi Ševčíkovi, o Jánovi Palárikovi, čadčianskom starostovi Rudolfovi Matterovi, o národovcovi a vzdelancovi Viliamovi Janotovi, prírodovedcovi a kňazovi Jánovi Lušňákovi Lendvaiovi, advokátovi Jozefovi Hranecovi, bojovníkovi a drotárovi Pavlovi Halgašíkovi, učiteľovi a spisovateľovi Petrovi Jilemnickom a fotografovi Arnoštovi Hrazdilovi. Práve k týmto osobnostiam sa viažu aj vystavené zbierkové predmety.
K vzácnostiam expozície nepochybne patrí Horelický poklad, ktorý prezentuje výber 250 strieborných mincí, obsahujúci grajciare, polturáky, groše, denáre, orty a polbatzeny. Medzi zaujímavosti expozície patria aj vzácne artefakty po židovskej komunite v Čadce – judaiká, ktoré majú vysokú umelecko-historickú hodnotu. Sú dokladom na život kedy početnej židovskej komunity pôsobiacej v meste. Zvláštna pozornosť je v expozícii venovaná hospodárstvu a priemyslu obdobia socializmu. Návštevník sa môže oboznámiť či už prostredníctvom zbierkových predmetov alebo premietania videí a fotografií o významných podnikoch Slovena, Tatra a Okrasa.
Expozícia Dejiny Čadce a okolia je pre verejnosť v priestoroch Kysuckého múzea sprístupnená
od 20. septembra 2022.
Realizáciu expozície z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja.
Všetkých srdečne pozývame!
V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.
Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).
Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.
Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.
Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Kysuce sú odpradávna krajom drotárov putujúcich s krošňou po celom svete. Nečudo, že v kysuckej Turzovke postavili drotárom krásny pamätník. Drotárske remeslo má na Kysuciach viac ako štyristoročnú tradíciu. Chýrni kysuckí drotári sa pri potulkách za prácou dostali poriadne ďaleko od rodnej zeme.
Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.
Úzkorozchodná Historická lesná železnica vo Vychylovke na Kysuciach na severozápade Slovenska premávajúca na kysucko-oravskom pomedzí je technickou pamiatkou svetového významu.
Mestu Žilina dominuje na sútoku riek Váh a Kysuca hrad Budatín.
Národopisná expozícia v prírode prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región.
Považská galéria umenia vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Zriaďovateľom galérie je Žilinský samosprávny kraj.
Je najvýznamnejším a najstarším objektom v meste. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti a na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia hrad, o čom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.
Mestské divadlo Žilina sídli v budove, ktorá bola postavená ako Reprezentačný dom Žiliny v rokoch 1942-1944 podľa projektov moravsko-nemeckého architekta Ota Reichnera. Stavba nesie znaky talianskeho neoklasicizmu a pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a honosná radná sieň.










