Kysucká galéria

Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Najväčšia drevená socha na Slovensku sa nachádza v Starej Bystrici. Má podobu sediacej Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Na jeho realizácii sa podieľalo viacero architektov, rezbárov, technikov, stavbárov, kamenárov zo Slovenska a Českej republiky.
Vo výklenkoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka.
Sedem sôch slovenských apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku.
Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa:čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.
Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielov a každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov.
Prevádzková doba nie je definovaná.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.
Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).
Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.
V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.
AquaRelax je moderný aquapark v meste Dolný Kubín, výnimočný svojim unikátnym pyramídovým architektonickým riešením. AquaRelax využíva len krištáľovo čistú vodu v antikorových bazénoch.
Kúpanie v termálnom kúpalisku Laura je možné v dvoch termálnych bazénoch (plavecký a detský), s teplotou 26 ºC. V areáli sa nachádza minigolf, ihrisko pre plážový volejbal a nohejbal.
Kysucká galéria bola založená v roku 1981 a sídli na Hlinkovej ulici v Mestskom dome v Čadci, jej pobočkou je kaštieľ v Oščadnici.
Národopisná expozícia v prírode prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región.
Úzkorozchodná Historická lesná železnica vo Vychylovke na Kysuciach na severozápade Slovenska premávajúca na kysucko-oravskom pomedzí je technickou pamiatkou svetového významu.
Najslavnejší slovenský zbojník Juraj Jánošík sa narodil v rázovitej obci Terchová na severozápade Slovenska. Slávneho rodáka nechali Terchovčania zvečniť do monumentálnej sochy, ktorá stráži vstup do Doliny Vrátna
Kysucké múzeum v Čadci je regionálne vlastivedné múzeum a zároveň je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku.
Lesná železnica v Oravskej Lesnej na Orave bola v praxi nie len konštrukčne a prevádzkovo lacnejšia než konvenčné železnice, ale dokázala si poradiť aj s veľmi členitým terénom. V súčasnosti už neslúži pôvodnému účelu – doprave dreva, ale slúži ako atrakcia Oravského múzea.
Oravské múzeum vybudovalo v zrekonštruovanom prevádzkovom objekte expozíciu Oravskej lesnej železnice a Oravského komposesorátu a teší sa na každého, kto príde do tohto nádherného kúta Slovenska za príjemne stráveným časom a novými zážitkami.
Hrad sa vyníma na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše hradu Strečno. Na Považí patril tento hrad medzi najstaršie. Pôvodne sa nazýval hrad Varín. Svoj dnešný názov "Starý hrad" získal po výstavbe a sprevádzkovaní hradu Strečno.
O strategický prielom Váhu cez Malú Fatru pri Strečne na severozápade Slovenska zviedla nemecká armáda a účastníci SNP prudké boje. Na počesť padlých hrdinov postavili na vŕšku Zvonica pamätník.
Považské múzeum v Žiline sídli v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.












