V r. 1933 bola verejnosti sprístupnená druhá účelová budova múzea. V roku 1961 bolo administratívne zlúčené so Slovenským národným múzeom v Bratislave s profiláciou ako celoslovenské Etnografické múzeum, špecializované na záchranu, výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej materiálnej a duchovnej kultúry na Slovensku.
V súlade s uvedenou špecializáciou začalo múzeum od r. 1964 budovať celoslovenskú expozíciu ľudovej architektúry a bývania, dnes známu ako Múzeum slovenskej dediny. Etnografické múzeum spravuje rozsiahle zbierky etnografického, archeologického, historického, numizmatického charakteru a zbierky z oblasti dejín umenia a národopisnej fotografie. V budove sa nachádzajú tri stále expozície, a to Človek a pôda, Človek a materiál a Človek a odev. Etnografické múzeum ponúka návštevníkom lektorské výklady, odborné poradenstvo zamerané na historické, archeologické, etnografické, a etnické témy. Počas celého roka sa konajú rôzne tematicky zamerané krátkodobé výstavy. V priestoroch múzea sa nachádza Bar Múzeum s možnosťou občerstvenia v ktorom sa konávajú rôzne kultúrne akcie.
| Pondelok – Piatok | 09:30 – 17:30 |
|---|---|
| Sobota – Nedeľa | 10:00 – 18:00 |
Turčianska obec Blatnica je vďaka polohe pri vyústení Gaderskej a Blatnickej doliny do Turčianskej kotliny ideálnym východiskom výletov do turisticky najvýznamnejších dolín Veľkej Fatry.
Národný park Veľká Fatra, ležiaci na strednom Slovensku je typický súvislými lesmi, dlhými dolinami a najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe.
Z Terchovej vedie jediná prístupová cesta do Vrátnej, ktorá je spolu s bezprostredným okolím najatraktívnejšou oblasťou Malej Fatry. Z hľadiska nástupov na turistické chodníky možno v oblasti Vrátnej vyčleniť štyri lokality: Tiesňavy, Starú dolinu, Novú dolinu a Starý dvor.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka.
Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m).
Súľovské skaly sú príťažlivé skalným mestom rozprestierajúcim sa na severozápade Slovenska, len niekoľko kilometrov od Žiliny. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dažďa, ľadu, vetra – chemického i mechanického zvetrávania) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, aký predstavujú zlepence.
Kúpanie v termálnom kúpalisku Laura je možné v dvoch termálnych bazénoch (plavecký a detský), s teplotou 26 ºC. V areáli sa nachádza minigolf, ihrisko pre plážový volejbal a nohejbal.
Uprostred malebnej prírody pohorí Malá Fatra a Strážovské vrchy sa nachádzajú Kúpele Aphrodite Rajecké Teplice. Kúpele disponujú termálnou liečivou vodou s teplotou 38° C, ktorej blahodarné účinky sú známe od štrnásteho storočia.
V areáli sa nachádza 8 bazénov pre všetky kategórie návštevníkov. Najväčší je plavecký bazén s rozlohou 50x21 m hlboký 1,8 m. K dispozícii je parkovisko, široká ponuka občerstvenia, športov (plážový volejbal, minigolf, stolný tenis, basketbal) a atrakcií pre deti (tobogán, šmýkačky, preliezky, pieskovisko).
Termálne kúpalisko Vieska ponúka 50x25 metrový plavecký bazén, detský bazén a tobogány. Súčasťou areálu kúpaliska je mutlifunkčné ihrisko, lezecká stena, minigolf, futbal, tenis, petanque, volejbal, basketbal a nohejbal. Teplota vody dosahuje 26 - 27 °C.
Areál Spa & Aquapark leží na okraji krásneho kúpeľného parku, v centre mesta Turčianske Teplice. Pozostáva z dvoch častí: Areál SPA (liečivá termálna minerálna voda 38 °C) a areál AQUAPARK (termálna voda do 33 °C). Obidva sú v celoročnej prevádzke.
Centrom južnej časti regiónu Turiec je kúpeľné mesto Turčianske Teplice. Teplé pramene sa na jeho dnešnom území po prvý raz spomínajú už v 13. storočí. Traduje sa, že v roku 1423 sa tu kúpaval aj kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1532 miestne majetky získalo mesto Kremnica, ktoré pri teplých prameňoch vybudovalo kúpeľné budovy. Kúpele boli veľmi vyhľadávané najmä v čase odboja proti Habsburgovcom, keď slúžili ako útočisko povstalcov pochádzajúcich najmä z radov maďarskej šľachty.
Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice plní múzejno-dokumentačné a prezentačné úlohy ústredného literárneho múzea na Slovensku. Jeho náplňou je zhromažďovať, odborne spracovávať, uchovávať a sprístupňovať múzejné predmety so vzťahom k dejinám slovenskej literatúry.
Slovenské komorné divadlo v Martine vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. V divadelnom Martine sa už po vzniku ČSR začalo uvažovať o založení profesionálneho divadla.
Stála expozícia Slovenské moderné umenie 20. storočia v Turci je venovaná tvorbe osobností spätých s regiónom Turiec (M. A. Bazovský, J. Alexy, M. Benka, Ľ. Fulla) a výberu diel Skupiny Galandovcov. Časť expozície je venovaná M. Galandovi a jeho maliarskej, grafickej a úžitkovej tvorbe. Pravidelné výstavné projekty predstavujú hlavne tvorbu súčasných slovenských, ale i zahraničných umelcov.
SNM - Múzeum Andreja Kmeťa je od svojich počiatkov regionálne vlastivedné múzeum a sídli v prvej budove SNM z roku 1908.
Expozícia predstavuje autentické prostredie a výtvarné dielo významného, všestranne orientovaného umelca, hlavne maliara a ilustrátora - národného umelca Martina Benku. Interiéry múzea (pracovňa, ateliér a spálňa) sú v zmysle poslednej vôle majstra Benku zachované v autentickej podobe.
Múzeum slovenskej dediny je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Slovenské národné múzeum v Martine ho buduje v lokalite Jahodnícke háje v juhovýchodnej časti Martina od 60. rokov 20. storočia. Expozícia podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.
Na okraji Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry sa vypína Sklabinský hrad, ktorý sa v historických prameňoch prvý raz spomína v roku 1242. Po roku 1320 stal sa Sklabinský hrad sídlom Turčianskej župy.
Hrad sa vyníma na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše hradu Strečno. Na Považí patril tento hrad medzi najstaršie. Pôvodne sa nazýval hrad Varín. Svoj dnešný názov "Starý hrad" získal po výstavbe a sprevádzkovaní hradu Strečno.
Neďaleko turčianskej obce Blatnica na nízkom, ale ostrom vápencovom hrebeni oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny sa nachádzajú zrúcaniny Blatnického hradu, ktorého vznik siaha do 13. storočia, približne k roku 1252.
