Má ústredný dvor stavaný na terase, ktorej svah tvoril bezpečnostnú priekopu. Aj vchod do kaštieľa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou, nechýbajú ani kľúčové strieľne. Kaštieľ tiež chránila hradná priekopa s padacím mostom. JurajI lešházi sa zameral na nedostavané západné krídlo a po príchode vlny baroka zriadil barokovú Kaplnku nanebovzatia Panny Márie doplnenú rokokovým inventárom. Vo východnom krídle kaštieľa z roku 1801 v klasicistickom slohu za Štefana II. bola uložená rodová zbierka obrazov a rôznych historických predmetov. V juhozápadnom krídle kaštieľa zase vybudovali oválne schodisko v klasicistickom slohu s východom do parku.

V tomto krídle mali Ilešháziovci svoj červený salón a hosťovskú spálňu. V miestnostiach sa nachádzali bohato zdobené kozuby aj kachle s kamennými stĺpmi. Po smrti Juraja Ilešháziho sa dedičom panstva stal jeho adoptívny syn Mikuláš, ktorý realizoval generálnu prestavbu kaštieľa do dnešnej podoby.

K ozdobe areálu patril rozsiahly francúzsky, neskôr anglický park. V polovici 18.storočia majitelia založili unikátnu oranžériu s teplomilnými subtropickými rastlinami, ktoré produkovala až do zániku v roku 1937. Zaujímavosťou v parkuje i pozoruhodné kamenné bludisko pripomínajúce prírodnú jaskyňu – grottu, nad ktorou čnie drevená vyhliadková veža. Nazývali ju Babylon a mnohým pripomína maják nad dolinou.